Búrky sú od dávnych čias nočnou morou všetkých námorníkov. Ich prejavy sú často spektakulárne a počas krátkeho času môžu spôsobiť veľké problémy, ktoré končia až stroskotaním plavidla. Preto je dôležité rozumieť princípu ich vzniku a rozvoja, poznať nebezpečenstvá, ktoré spôsobujú a vedieť, ako spozorovať riziko ich vzniku a včas sa im vyhnúť.

Vo všeobecnosti sú búrky dynamickým javom v atmosfére vznikajúcim v dôsledku nestability vzduchových más. Typicky vznikajú v oblastiach nízkeho tlaku (veľkého alebo malého rozsahu) obklopených oblasťami vysokého tlaku. Spravidla ich sprevádza rad prejavov, ktoré prinášajú lodiam na mori aj v prístave rôzne riziká. Typický je silný vietor (obvykle až 3x silnejší ako stabilný vietor), dážď a obmedzujúca viditeľnosť, krúpy spôsobujúce potenciálne zranenie posádky alebo poškodenie plavidla, vysoké a nepravidelné vlny s dlhým časovým dobehom aj po odznení, blesky ohrozujúce ako posádku, tak aj plavidlo a tiež výrazné prudké zmeny výšky hladiny mora.

Synoptická mapa
Synoptická mapa spracovaná britským MetOffice: Rozsiahla tlaková níž so stredom juhovýchodne od Islandu sa rozprestiera nad väčšou časťou severného Atlantiku. Bod, kde sa na úrovni povrchu stýka teplý a studený front sa nachádza nad južným cípom Nórska. Pozdĺž studeného frontu nad Severným morom, ktorý z neho vychádza, je možné vzhľadom na výraznú zmenu tlaku očakávať frontálnu búrkovú činnosť. Všimnite si tiež tlakové prepady v oblasti Škótska a tiež nad Atlantikom západne a juhozápadne od Britských ostrovov.

Rozdelenie búrok

Búrky rozdeľujeme z hľadiska ich vzniku na frontálne a nefrontálne. Frontálne búrky vznikajú v súvislosti s tlakovými nížami a frontálnymi systémami, ktoré sa na nich tvoria. Pri prechode štandardnej tlakovej níže sa spravidla najprv stretávame s teplým frontom. Ten sa dlho dopredu ohlasuje najprv vysokou oblačnosťou, ktorá postupne klesá a neskôr sa dostavujú aj zrážky.

Nejde ale o búrkové javy. Po prechode teplého frontu sa rýchlo dostávame do oblasti teplého vzduchu bez oblačnosti a zrážok. To môže dať mnoho ľudom bez meteorologických znalostí falošnú nádej – môžu mať pocit, že zlé počasie už majú za sebou. Skôr či neskôr za teplým frontom prichádza ten studený. Ten sa neohlasuje vopred vysokou oblačnosťou - na jeho čele je hneď búrková oblačnosť. Z pekného slnečného počasia sa tak počas veľmi krátkeho času priamo presunieme do viac-menej silnej búrky. Po prechode búrkovou zónou potom pokračuje ďalšia zrážková oblačnosť (už ale nebúrkového typu). Zároveň dochádza k prudkému poklesu teploty. 

Occluded front synoptická mapa
Synoptická mapa spracovaná nemeckou Wetter Dienst, ktorá zachytáva situáciu v rovnakom čase, ako predchádzajúca mapa. Červeno sú zakreslené teplé fronty, modrou studené a ružová označuje fronty oklúzne. "T" označuje tlakové nižšie (v britskej mape "L") a "H" tlakové vyššie (rovnako ako v britskej variante). Z porovnania s predchádzajúcou mapou je dobre zrejmé, že obe inštitúcie majú rozdielny prístup k prezentácii, v základných rysoch sa ale samozrejme zhodujú.

Frontálne búrky trvajú relatívne dlho a vďaka tomu sú dobre predvídateľné. Nebezpečenstvo ich vzniku je zrejmé zo synoptickej mapy.  Oblačnosť s nimi spojenú a ich pohyb môžeme sledovať na záberoch z meteorologických družíc.

Za nefrontálne búrky považujeme búrky najrôznejších typov a genézy. Častým typom je letná lokálna búrka, ktorá vzniká výrazným ohriatím povrchu (či už na pevnine alebo na mori), od ktorého sa ohreje vlhká vzduchová hmota, začne rýchlo stúpať do vyšších a chladnejších vrstiev atmosféry a dá tak vzniku búrkovej oblačnosti. Také búrky postihujú spravidla veľmi obmedzenú oblasť. Pri ich vzniku hrajú dôležitú úlohu lokálne geomorfologické parametre a je veľmi ťažké ich predpovedať. Oplatí sa sledovať miestne predpovede počasia a čítať informácie z dobrých námorných bedekrov, kde sa často dozvieme o oblastiach typicky postihovaných lokálnou búrkovou aktivitou a jej podmienkach (ročné obdobie, vývoj počasia atď.).

satelitný obraz vytvorený v infračervenom spektre
Družicová snímka vytvorená v infračervenej časti spektra zobrazujúca oblačnosť v rovnakom čase, ktorú zachytávajú synoptické mapy.

Tlakové prepady

Nefrontálne búrky vznikajú aj v oblastiach tlakových prepadov - miestach súvislej lineárnej nestability tlakového poľa vyznačených v synoptickej mape silnými dlhšími alebo kratšími čiarami (majú šírku okolo 10 NM, ich dĺžka sa pohybuje v desiatkach aj stovkách NM). Také oblasti sa teda dajú vysledovať z meteorologickej mapy a je teda možné sa na ich príchod včas pripraviť. Dôležitá pritom nie je ani tak presná poloha prepadov zakreslených do mapy, ktorá sa v čase veľmi dynamicky mení, ako skôr rozsah a pohyb oblasti, v ktorej sa vyskytujú.

Ďalšie nefrontálne búrky niekedy vznikajú v našich zemepisných šírkach (teda medzi 30 a 60 stupňami severnej šírky) na východnom okraji tlakových výšok, kde sa stretávajú vzduchové hmoty veľmi rozdielnych teplôt a vlhkostí. Niekedy sa označujú ako pseudo-frontálne búrky.

Pre jachtárov sú na bezpečné prekonanie búrky len dve možné stratégie - buď byť včas pred jej príchodom v bezpečnom prístave alebo naopak, zostať v dostatočnej vzdialenosti od pobrežia a nebezpečných plytčín po celú dobu jej trvania. Rozhodne sa nikdy nesnažiť o únik do prístavu v priebehu búrky!

Skica priestorového modelu teplého sektora frontálneho systému
Skica priestorového modelu teplého sektora frontálneho systému tlakovej níže. Označenie Cumulonimbus ukazuje na búrkovú oblačnosť vznikajúcu na čele studeného frontu.

Búrky sú témou, ktorú je možné rozoberať z najrôznejších uhlov pohľadu. Ak by ste sa o búrkach a stratégiách prežitia na mori chceli dozvedieť viac, navštívte niektorú z našich špecializovaných prednášok alebo kurzov. Ich ponuku nájdete na www.seatime.cz.

Prihláste sa a získajte okamžitú zľavu len pre členov! Šetrite peniaze s každou rezerváciou
Prihlásením alebo vytvorením účtu súhlasíte s našimi Všeobecnými podmienkami a Ochranou osobných údajov.