Už ste navštívili európsky Karibik? - Vitajte v Tyrhénskom mori

Cestovné itineráre
Marinatips 8 min read

Za dlhými bielymi plážami, panenskou prírodou a smaragdovou farbou mora nemusíte až do Karibiku. Všetko to nájdete aj v Tyrrhenskom mori a popritom si môžete vychutnať vynikajúcu stredomorskú kuchyňu.

Najprv však malé zemepisné okienko. Tyrrhenské more je polouzavreté more, ktoré je súčasťou Stredozemného mora. Názov je odvodený z gréckeho mena Etruskov, ktoré znie Tyrrhénoi. Severovýchodný okraj mora obmýva Apeninský polostrov, na juhu leží ostrov Sicília a na západe, respektíve severozápade, ostrovy Sardínia a Korzika. Na severozápade sa stýka s Ligúrskym morom. Medzi najvýznamnejšie prístavy Tyrrhenského mora patria mestá Rím, Neapol a Palermo. More zaberá 214 000 km², maximálna hĺbka je 3 830 metrov. Teplota vody sa pohybuje v lete okolo 22 - 24,5 °C a v zime 13 - 14 °C.

Tyrrhenské more za 6 dní? Dá sa to vôbec stihnúť? Taliansko, Elba, Korzika, Sardínia a späť? Tak tieto otázky sme od jachtárov počúvali pred odchodom veľmi často. No my v Marinatips sa držíme hesla: „Všetko sa dá, keď sa chce“.

Ako vlastne vznikla táto plavba?

Dlho sme snívali o tom, že sa vyberieme plachtiť na Sardíniu a Korziku, ale cena leteniek pre našu posádku nás vždy odradila. Preto sme našli oveľa lacnejší spôsob. Prenajali sme si deväť-miestny van a vydali sa z Prešova 1384 kilometrov do mesta San Vincenzo na západnom pobreží Talianska. Tam na nás čakala naša prenajatá plachetnica Sun Odyssey 42. V sobotu popoludní, unavení cestou, sme po nalodení prenocovali v prístave.


Prístavné mesto San Vincenzo v Taliansku

Vytiahnite kotvy, smer Elba

Plní nadšenia, v nedeľu okolo poludnia, sme vytiahli kotvy a vyplávali smer ostrov Elba (23NM). Počasie nám prialo. Fúkalo okolo 15 uzlov. Severozápadný vietor priniesol výraznejšie vlnenie, okolo jedného metra.

Posádka to celkom dobre zvládala, aj keď sme si robili starosti o tých, ktorí predtým na lodi ešte neboli. Paradoxne, ostrieľaní morskí vlci mali väčšie problémy udržať svoj obed v žalúdku. Žeby začiatočnícke šťastie?

Okolo pol piatej popoludní sme vplávali do zátoky pred prístavom Porto Azzurro na ostrove Elba. Kotvisko bolo bez poplatku. Nadviazali sme spojenie s prístavom, no jeho kapacita bola už plne obsadená. Nás to však neodradilo a večer sme sa na gumenom člne vybrali do mesta, trochu si to tam obzrieť a ochutnať miestne špeciality. 

Zátoka pred Porto Azzurro na ostrove Elba

V pondelok ráno nás čakal najdlhší úsek plavby. Preplávať z Elby na Korziku (80NM). Vyrazili sme už o 7:00 ráno a privítalo nás príjemné bezvetrie a jasná obloha. Namierili sme si to k ostrovu Grófa Monte Christo, ktorého okolie ostrova je chránená prírodná rezervácia so zákazom vstupu. No nás to neodradilo, veď ako sa vraví, neskúsiš, nevieš :). Asi pol míle pred ostrovom nás však otočili, tak sme si ho obzreli aspoň z diaľky.

Ostrov Monte Christo v Tyrrhenskom mori

Hej?! Berie nás aj s kotvou!

Pokračovali sme teda ďalej. Hĺbkomer vplyvom nadpriemernej hĺbky okolo 900 m začal ukazovať nezmyselnú hĺbku osem metrov. To trvalo niekoľko hodín, až kým sa z toho šoku opäť nespamätal a nezačal nám dávať zmysluplné informácie. Tesne popoludní začal fúkať južný vietor, ktorý priniesol výraznejšie, 2-metrové vlny. S loďou začalo hádzať a posádka na prove lodi si to užívala do momentu, kedy dvom z posádky neprišlo opäť zle a ďalšiu hodinu presedeli na korme lodi, kde sa opäť privítali s posledným konzumovaným jedlom. Zvyšok plavby sme už prežili v zdraví a pohode.

O ôsmej večer, ošľahaní vetrom, sme sa konečne priblížili k miestu kotvenia. Zátoka Pinarellu na ostrove Korzika. Krásna zátoka s jemným pieskom na pláži a množstvom malých reštaurácií a bufetov. Prišli sme v čase, kedy bolo miest už pomenej, no napriek tomu sme zakotvili. Teda, aspoň sme si to mysleli… Kombinácia piesčitého dna so silným vetrom v noci spôsobila, že nás začalo unášať aj s kotvou. Museli sme ju vytiahnuť a opätovne zakotviť. Keďže sa počasie neumúdrilo, zriadili sme nočnú hliadku na stráženie kotvy, ktorá sa každé 4 hodiny striedala.

Kam ideme my, tam aj zlé počasie

V utorok ráno nás síce privítalo slnko, ale aj vietor. Držal si svojich stabilných 25 uzlov. Vydali sme sa smer mesto Olbia v severovýchodnej časti Sardínie. Dopoludnie bolo na preplavbu cez úžinu Bonifacio ako stvorené. Slnečno a zároveň veterno, okolo 20 uzlov s metrovými vlnami. Očakávali sme horšie podmienky, ale počasie nám nakoniec celkom prialo. Okolo obeda sme míňali ostrovy Caprera, La Maddalena a Spargi, kde sme sa na chvíľku zastavili a okúpali v nádhernej zátoke korzárov Cala Corsara. 

Úžina Bonifacio víta návšetvníkom prekrásnym mestom na konci útesu. 
Zdroj: 123rf
​​

Poobede sa obloha mierne zatiahla a nadobudli sme dojem, že všade kam sa plavíme sa pokazí počasie. Robili sme si už z toho srandu (čo iné nám ostávalo?!). Počas celého týždňa sme za sebou ťahali oblačnosť, dážď a vietor.

Do mesta Olbia sme dorazili okolo 18:00 hod., a ako inak - spoločnosť nám robil dážď. Vplávali sme do maríny Circolo Nautico Olbia. Poplatok bol 60 Eur. Bol to jediný plánovaný poplatok, ktorý sme počas celej našej low-cost plavby uhradili. Trošku sme zrelaxovali a večer sa vybrali spoznávať zákutia tohto čarovného mesta.

Extrémne podmienky si vyžadujú extrémne riešenia

V stredu ráno sa scenár opakoval. Krásne slnečné počasie s vetrom okolo 20 uzlov. To trvalo až do momentu, keď sme opustili kanál z Olbie. Po vyplávaní vietor zosilnel na 30 uzlov a s dvojmetrovými vlnami nás unášal smerom k ostrovu La Maddalena (29NM), kde sme chceli prenocovať na kotve.

Počasie bolo zásadne proti a po odplávaných 20 NM vietor zosilnel na 40 až 45 uzlov. V nárazoch dosahoval cez 50 uzlov. Marínu Porto Cervo, o ktorej sme vedeli, že poplatky v nej sú extrémne vysoké, sme zobrali útokom. Nebolo inej možnosti ako tam ostať a v bezpečí prenocovať. Porto Cervo asi špeciálne predstavovať netreba. Každý už počul o tomto najdrahšom a najluxusnejšom stredisku Sardínie, kde sa zbiehajú boháči z celého sveta. A vedľa nich zakotvila jedna partia mladých ľudí z Prešova :). Odhliadnuc od pozlátka sa Porto Cervo právom považuje za perlu Smaragdového pobrežia, keďže v jeho okolí objavíte naozaj očarujúce pláže a zátoky. Krátkou prechádzkou chodníčkami z maríny nájdete miesta, ktoré vám vyrazia dych a nebudete sa môcť vynadívať.

Marína Porto Cervo na ostrove Sardínia

Plavba pod hviezdami

Vo štvrtok, v skorých ranných hodinách, sme pokračovali späť na ostrov Korzika. Chceli sme lepšie spoznať zátoku Pinarellu (35NM), kde sme strávili noc z pondelka na utorok, na kotve. Cestou sme sa zastavili ešte v maríne Porto Vecchio, kde sme dotankovali pohonné hmoty a doplnili vodu. Celé popoludnie sme strávili oddychom na pláži, aby sme načerpali sily na nočnú plavbu smerom k ostrovu Elba (80NM). Zátoka Pinarellu je na to ako stvorená, kúpanie v priezračnej vode, biely piesok a dobré jedlo.

Pláž Pinarellu v zátoke s rovnakým názvom je ako stvorená na kúpanie. 

Okolo 17:00 hod. sme vytiahli kotvy a vyrazili. Počasie nám konečne prialo a plavba bola príjemná. Čierna noc, obloha posiata hviezdami, žiadny svetelný smog. Zážitok, ktorý sa dá iba ťažko opísať slovami. S východom slnka sa na horizonte rysovali obrysy ostrova Elba. Okolo 9:00 hod. sme zakotvili v zátoke s plážou asi 0,5 NM napravo od prístavu Porto Azzurro. Strávili sme tam skoro celé dopoludnie. Kúpanie, slnenie sa, obed a oddych v krásnej zátoke sme si naplno užili.

O 13:00 sme vytiahli kotvu a pod plachtami začali naháňať posledné námorné míle k domovskému prístavu San Vincenzo (23NM). Podvečer v prístave sme dotankovali a vyviazali loď na mieste, kde sme plavbu začali. V Sobotu ráno sme si pobalili svoje saky-paky a odovzdali loď, ktorá s nami preplávala vzdialenosť 334 NM, čo je za 6 dní naozaj poriadny kus cesty. Plavbu sme si užili a domov sa vracali síce unavení, no plní krásnych a nezabudnuteľných zážitkov.

Domovský prístav San Vincenzo, Taliansko

P.S. Porozmýšľajte o možnosti dvojtýždňovej plavby. My ju určite absolvujeme.

Príspevok vznikol v spolupráci s Marinatips

yacht sailing italy